Včelia farma „Medové týždne“ má v ponuke rôzne druhy medov, ako napríklad kvetový, repkový, pastovaný, lipový, lesný a pod. Okrem toho majú v ponuke prírodnú medovinu, propolisovú tinktúru, či surový propolis, sušený peľ, rôzne druhy sušeného ovocia, respektíve orechov v mede, materskú kašičku v mede, ako aj rôzne druhy sviečok z včelieho vosku. A v neposlednom rade sa zaoberáme aj výrobou darčekových košov podľa výberu zákaznika.
Prvé skúsennosti s včelami, sa začali v roku 2004, pri náhodnej návšteve u kamaráta v Sebechleboch. Po slovách „… poď, niečo Vám ukážem….“, sme sa po prvý raz vo svojom živote, obrazne povedané, akoby dotkli včiel.
Od toho momentu sa stala včela nevyhnutnou a fascinujúcou súčasťou nášho života. Všetok svoj voľný čas, sme začali podriaďovať tejto záľube. V tom istom roku sme si zaobstarali prvých sedem rodín včiel a začali „včelárčiť“.
Začiatky, tak ako i v iných odvetviach, respektíve činnostiach, neboli vôbec jednoduché. V tom čase pre nás najväčšou výzvou, sa stala otázka umiestnenia včelstva. Vzhľadom na skutočnosť, že sme bývali v panelákovom byte v Banskej Bystrici, hneď od začiatku sme sa stretli s problémom, ktorý sme potrebovali rozlúsknuť. Tak, ako to v živote chodí, pomohla náhoda. Reagovali sme na inzerát v časopise, o predaji gazdovského domu v obci Políchno, ktorý sa nachádza 15 km od Lučenca, ale aj 7 km od Divína pri Ružínskej priehrade, ktorý bol pre nás neodmysliteľnou súčasťou letných, víkendových pobytov v zahrádkarskej osade, kde i dodnes vlastníme záhradu.
Divín predstavoval pre nás takpovediac, srdcovú záležitosť, ale do Políchna sme sa zamilovali. Políchno sa nachádza v nadmorskej výške 610 m /nm. Je to malá dedina s približne 140 obyvateľmi. Krásne, tiché, čisté prostredie, kde absentuje akýkoľvek priemysel, predstavoval pre nás, ideálne prostredie na chov včiel. Políchno je v neposlednom rade aj známe, ako rodisko spisovateľky, Boženy Slančíkovej Timravy, ktorá tu žila a tvorila podstatnú časť svojho života.
A tak, sme sa mohli naplno venovať tejto našej záľube. Štúdiom literatúry, nekonečných hodín surfovania na internete, ale hlavne učeným sa, i na vlastných chybách. Postupne, ako sme si osvojovali včelársku terminológiu a technológiu, tak sme aj následne zväčšovali počty včiel.
Na druhý rok, po úspešne prezimovaných prvých 7 rodinách, sme zazimovali 12 rodín, potom 20 rodín, nasledovalo 26 a 30 rodín, až na súčastných 85 rodín.
Tak ako sme zväčšovali počty včiel a rástla produkcia medu, akosi bolo normálne, že popri mede sme začali spacovávať propolis, peľ ale aj vosk.
Zdroj: medove-tyzdne.sk
