Slivovica, borovička, repák…
Slovensko je nesmierne rozmanité a každý kraj sa môže pochváliť niečím charakteristickým nielen v histórii a folklóre, ale aj v gastronómii. Pri Trenčíne a okolitom regióne by sme zo všetkého mohli vymenovať veľa. Určite by sme však nezabudli na tradičné destiláty, z ktorých je najpreslávenejšia Bošácka slivovica.
Kraj medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom je oddávna známy svojim ovocím, najmä slivkami, ale aj hruškami, jablkami, marhuľami a čerešňami. Povestný je týmito plodmi nielen v pôvodnej, ale aj skvapalnenej podobe chýrnych ovocných destilátov. Na túto tradíciu nadväzuje trenčianska spoločnosti OLD HEROLD.
V dolinách Bielych Karpát
Biele Karpaty majú prírodné podmienky ideálne pre pestovanie sliviek. Písomné záznamy, ba aj archeologické nálezy potvrdzujú, že toto ovocie veľmi obľubovali už Rimania.Dôkaz o prítomnosti rímskych légií je nesporný, známy nápis vrytý do skaly v roku 179 nášho letopočtu môžete obdivovať z okna reštaurácie pozoruhodne zrekonštruovaného hotela Elizabeth. O tom, čo tu Rimania robili so slivkami, sa záznam nezachoval – ale dá sa predpokladať, že aj oni tieto výborné klimatické a geografické podmienky využili.
O čosi neskôr bolo pestovanie a pálenie sliviek veľmi rozšírené v dolinách Bielych Karpát na ich slovenskej aj moravskej strane. Na Slovensku najviac v Bošáckej a Lednickej doline. Bošácka dolina, hlavne však samotná Bošáca a blízke Haluzice, sa preslávili svojou slivovicou. Pomohli v tom aj znalosti, prevzaté od benediktínskych mníchov. Dnes na všetko toto nadväzuje a rozvíja trenčiansky OLD HEROLD.
Bošácka slivovica spája vo svojom pôvode hneď tri línie – takouto tradíciou sa nemôže pochváliť žiadny iný región ani produkt. Prvá línia začína v antike, v dokázateľnej prítomnosti rímskych légií v Trenčíne a okolí a v známom vzťahu Rimanov k ovociu, najmä kôstkovému a predovšetkým slivkám. Druhá línia pokračuje cez veľkomoravské obdobie do stredoveku až k benediktínskym mníchom, ktorí sem priniesli umenie destilácie. Práve po nich, známych ako bosí mnísi, dostala Bošácka dolina svoje pomenovanie. Nuž a do tretice ľudová tradícia stará viac ako päťsto rokov, keď sa v dolinách Bielych Karpát robila pálenka zo sliviek, jabĺk, hrušiek, marhúľ a tiež z obilia, repy a prebytočného vína. Bošácka slivovica sa stala značkou kvality a symbolom celého Trenčianskeho kraja.
Dolu Váhom s borovičkou
Príbeh trenčianskej borovičky je plný alchýmie a histórie, na ktorú sa takmer zabudlo. Na Slovensku, aj v tomto regióne, sa páli borovička odpradávna. V starej literatúre máme viacero zmienok o „remesle borievkárskom“, iné zdroje zasa píšu o „borovičkároch“. Keď v polovici 19. storočia spísal Ján Čaplovič svoju jedinečnú Etnografiu Slovákov v Uhorsku, nemohli v nej chýbať zmienky o borovičke, ktorú si „rôznych chutí i tuhosti sami pália“. Tých, ktorí mali niečo do činenia s borovičkou, volali borovičkári. „Borovičkári sú predavači pálenky a oleja z borievok. V plochých súdočkoch vyrobených doma, zvaných ľahvica, nosieva chlap svoj tovar na chrbte a predáva ho po celom kraji až po Rakúsko a Moravu. Niektorí kupčia aj s borievkami až v Slavónii a iných krajoch, kde borievky nerastú.“
Známy botanik a spisovateľ Jozef Ľudovít Holuby v roku 1905 napísal v Slovenských pohľadoch: „Mnoho Bošáčanov chodievalo s plťami dolu Váhom a Dunajom až na južné hranice Uhorska, rozvážajúc metly, lúkote na kolesá, dosky, hlinený riad a v podjeseň jablká a hrušky. V zime dodávali do Pešti kvíčaly a sušené ovocie a ktorýsi sa tam potĺkali, predávajúc potajmo bošácku borovičku, ktorú sami fabrikovali. Takí borovičkári a kvíčelári roznášavali svoj tovar aj po Nitriansku, až do Skalice…“
Pred viac ako sto rokmi sa borovička začala vyrábať priemyselne. Práve trenčianske likérky dlhé roky cibrili výrobný proces a receptúry borovičky z borievkového destilátu. Jeho základom je dodnes na cukor bohatý borievkový obsah, v ktorom prebehne najskôr fermentačný a následne destilačný proces. Získa sa destilát s charakteristickými vlastnosťami, ktoré pochádzajú z plodov borievok. Tieto drobné aromatické bobule obsahujú najmä vzácne silice a flavoidy. Silice dodávajú typickú vôňu a pálčivú chuť (rastliny ich vytvárajú na ochranu pred bylinožravcami) so širokou škálou priaznivých účinkov. Flavoidy – nazývané aj vitamín PP, sú známe antioxidačným pôsobením a kladným vplyvom na cievy. Už začiatkom 20. storočia bola známa a slávna „Medicinálna Juniperus borovička“ z Trenčína.
Trenčiansky OLD HEROLD je dnes nielen nositeľom tejto tradície, ale najmä priamym pokračovateľom v diele tunajších likérok. Borovičky z jeho produkcie sú veľmi dobre známe a obľúbené. A tou najuznávanejšou je predovšetkým Borovička JUNIPERUS® , ktorá bola vždy považovaná za prvotriednu a za prvej Československej republiky ju vyvážali aj do USA. Od roku 1936 je registrovaná ako chránená značka na Úrade priemyselného vlastníctva a od roku 1952 je chránená medzinárodným patentom, udeleným v Lisabone. Nedávno dostala nový dizajn, ktorý chce ešte viac zvýrazniť, že ide o „rodinné striebro“.
Špecialita z repy
Už v úvodnej časti sme spomenuli, že v tomto kraji sa pálilo nielen z ovocia, ale aj z repy. Do trojice destilátov, charakteristických pre trenčiansky región, nepochybne patrí Považský repák. A ten samozrejme nemôže chýbať v portfóliu spoločnosti OLD HEROLD. Aby sa tento destilát mohol priemyselne vyrábať, bolo potrebné dokonca upraviť legislatívu, ktorá pôvodne povoľovala len destilovanie ovocia.
O výnimočnosti tohto, medzi znalcami uznávaného destilátu, veľa napovedá i to, že získal zlatú medailu v kategórii destilátov v súťaži Vinum Laugaricio 2008 a ocenenie Značka kvality Slovak Gold 2009. Považský repák je špecialita vyrábaná v trenčianskom regióne už viac ako 100 rokov podľa tradičných a osvedčených receptúr. Povestný repák z kopaníc znamená nezameniteľný kulinársky zážitok. Nie je určený pre začiatočníkov ale pre silnejšie povahy, a to nielen vďaka vysokému obsahu alkoholu – 52 stupňov – ale aj typickej silnej repnej až zemitej vôni a chuti, ktorá prekvapivo dlho ostáva v dochuti.
Základnú surovinu Považského repáku tvorí šťava z cukrovej repy. Fermentáciou čistej repnej šťavy sa eliminuje neželaná zemitá príchuť, ale zároveň sa uchováva typická repná a vyvážená chuť a vôňa repného destilátu. Po samotnej destilácii produkt zreje v keramických nádobách, aby sa po nafľaškovaní do typických starobylých fliaš dostal k spotrebiteľovi. V trenčianskom regióne nesmie chýbať pri výdatnej sýtej bohatej zabíjačkovej hostine.
Viac info na: www.oldherold.sk, facebook.com/oldherold.sk
Zdroj: IN STORE Slovakia
